Minulý týždeň sme sa opäť stretli na našom Rodičovskom priestore – mieste, kde rodičia môžu na chvíľu spomaliť, nadýchnuť sa a otvorene hovoriť o tom, čo prináša každodenné rodičovstvo. Tentokrát nás témou Sebaistota v rodičovstve sprevádzala psychologička Lenka Uherová.
Od prvých minút bolo cítiť, že nepôjde o jednostrannú prednášku. Stretnutie sa nieslo v duchu dialógu, otázok a zdieľania. Rodičia mali priestor pomenovať svoje očakávania aj pochybnosti – a ukázalo sa, že mnohé z nich máme spoločné.
Prečo si dnes ako rodičia neveríme?
Jednou z hlavných tém bola sebaistota. Žijeme v dobe plnej informácií, odporúčaní, názorov a rád – často protichodných. Sociálne siete, knihy, články aj okolie nám neustále ponúkajú predstavu, ako by malo „správne“ rodičovstvo vyzerať. V tomto tlaku je ľahké začať o sebe pochybovať.
Rozprávali sme sa o tom, že rodičovstvo kedysi prebiehalo v komunite. Deti vyrastali obklopené širším kruhom dospelých a rodičia mali prirodzenú podporu. Dnes často fungujeme izolovane – bez starej mamy na telefóne, bez susedskej výpomoci, bez priestoru zdieľať obyčajné každodenné situácie. Aj to môže oslabovať náš pocit istoty.
Puto, ktoré je základom
Dotkli sme sa aj hlbšieho pohľadu na rodičovstvo – z biologického a antropologického hľadiska. Ľudské dieťa sa rodí úplne odkázané na dospelého, a práve preto je vzťah medzi rodičom a dieťaťom taký silný. Bez blízkosti, bezpečia a starostlivosti by neprežilo.
Hovorili sme o tom, aké dôležité je vytvárať bezpečné prostredie, kde dieťa môže prejavovať emócie – radosť, hnev, smútok aj frustráciu. A zároveň sme si pripomenuli, že rodič nemusí byť dokonalý. Dieťa nepotrebuje bezchybného rodiča, ale vzťah, záujem a snahu.
Detstvo formuje budúcnosť
Veľmi silná časť diskusie sa týkala nášho vlastného detstva. Spomínali sme na prvé spomienky, na vety, ktoré si nesieme dodnes, aj na to, ako nás naše skúsenosti ovplyvňujú v rodičovskej roli.
Rozprávali sme sa o mýtoch vo výchove, o radách, ktoré sa tradujú generácie – napríklad o potrebe „nechať dieťa vyplakať“ – a konfrontovali sme ich s tým, čo dnes vieme o psychologických potrebách detí. Otvorili sme aj tému genetiky a prostredia a toho, ako veľmi záleží na kvalite vzťahov, ktoré dieťa v detstve zažíva.
Celým stretnutím sa niesla dôverná a uvoľnená atmosféra. Rodičia zdieľali svoje príbehy, niekedy s humorom, inokedy s veľkou úprimnosťou. Bolo cítiť, že možnosť hovoriť bez hodnotenia a porovnávania je sama o sebe liečivá.
Lenka svojím citlivým, odborným a zároveň veľmi praktickým prístupom priniesla podporu a posilnenie. Mnohí odchádzali s pocitom, že aj keď robíme chyby, robíme to najlepšie, ako vieme – a to stačí.
Rodičovský priestor je miestom, kde nemusíme byť dokonalí. Stačí prísť, byť a zdieľať. A práve v tom je jeho sila.